História obce Zábiedovo

Obec Zábiedovo vznikla v pustej oblasti a vo veľmi hustých lesoch na základe valaského práva. Názov obce vysvetľujú dve teórie:

Prvá ho považuje za skomoleninu pôvodného názvu potoka pretekajúceho obcou, keďže v r. 1371 sa pri popise hraníc novozaloženej Trstenej spomína, že hraničná čiara od Tvrdošína ide „a flumine Zawoda“, čiže od Zábidovského potoka. Druhá teória hovorí, že názov obce pochádza od valaského osobného mena Zavid (podobne ako Vasiľ – Vasiľovo).

Pravdepodobnejšou sa zdá byť druhá teória, čo dokazuje aj prvá písomná zmienka o obci, ktorá pochádza z daňového súpisu v roku 1567. V tomto súpise sa uvádza, že „obyvatelia obce vyznali pod prísahou, že až posiaľ svojmu zemepánovi neplatili nijaké dávky ani neposkytovali roboty, pretože ich sloboda, daná a povolená ich zemepánom nevypršala. Domy si začali stavať na pustých miestach a vo veľmi hustých lesoch. Miesto pluhu používajú motyky.“ Pritom je známe a preukázané, že práve valaskí osídlenci, mali takéto úľavy, lebo museli byť vždy pripravení so zbraňou chrániť územie svojho zemepána, teda severnú hranicu Oravského panstva, od nájazdov poľských družín,. Teóriu podporuje aj valaský pôvod názvov častí chotára – Črťaž, Nové diely, Grúnik, Suchý grúň, Príslop atď. Podľa zachovaných názvov ralí boli zrekonštruované rodinné mená prvých osadníkov – Paško, Štec, Lebeda, Bartoš, Petro, Škrba, Kapka.Súčasný názov obce prešiel dlhým vývojom. Z histórie našej obce sú známe názvy – Zawydowo, Zavidovo, Zavidov, Zabido, Zábidov, Zábidovo a od roku 1946 Zábiedovo. Od vzniku obce až do zavedenia tereziánskeho urbára v r.1767 spravovali dedinu dediční šoltýsi s menami – Zawydowský, Zavidovský, Zábidovský, Mikula, Balvan atď. Neskôr bolo riadenie obce zverené voleným richtárom. Obyvatelia obce boli až do vynesenia zákonného článku IX. z roku 1848 o zrušení poddanstva v poddanskom pomere voči oravskému hradnému panstvu.

Súčasťou obce je aj bývalá osada Hámričky, ktorá vznikla v r.1607. Založil ju Michal Hámerník, ktorý mal troch synov – Michala, Štefana a Gála. Osada bola od svojho vzniku do roku 1696 počítaná k Zábiedovu, ale nepodliehala zábiedovským šoltýsom. Od r.1696 sa považuje za samostatnú osadu až do roku 1870, kedy bola opäť pripojená k obci Zábiedovo. Hámorníctvu sa tu darilo do XIX. storočia, čomu svedčí aj skutočnosť, že v r.1828 tu bolo 14 domov, v ktorých žilo 70 ľudí. Neskôr hámorníctvo zaniklo a Hámričky sa stali roľníckou osadou. Ako miestna časť obce Zábiedovo existovali Hámričky až do začiatku 90-tych rokov XX. storočia, kedy boli administratívne pričlenené k obci už nie ako samostatná miestna časť, ale ako súčasť obce. Snahy vedenia obce sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca 1.1.2008, kedy bola opäť obnovená miestna časť obce s názvom Hámričky.